Je mnoho miest na svete, do ktorých sa človek veľmi ľahko zamiluje. Avšak mesto, ktoré na vás kričí MILUJ MA!, je možné milovať a nenávidieť zároveň. Salzburg je práve to mesto, ktoré do vás priam kope, aby ste ho milovali. A robí to tak brutálne a zároveň prirodzene. 

Na vlakovej stanici, po príchode do Salzburgu vám oči vybíja mohutná skalistá hora. Len tak, akoby nič...

Ďalším kopancom bol Orffov Inštitút. Škola, do ktorej chodia takmer všetci na bicykli a v teplákoch! Samozrejme okrem týchto (zdanlivo nepodstatných) pozitív je mnoho ďalších.
Orffov inštitút sa nachádza mimo centra Salzburgu, hneď vedľa športového areálu, parku a domov so statkami, obrovskými záhradami a poliami. Krásne prostredie dopomáha vytvárať čarovnú atmosféru inštitúcie.

Štúdium je bakalárske (3 roky) a magisterské (2 roky) v nemčine, a špeciálny kurz (9 mesiacov) v angličtine. Základne piliére výučby tvorí hudba, pedagogika a tanec. Hospitačný týždeň ponúka možnosť komukoľvek prísť navštíviť Orffov Inštitút a vidieť proces vyučovania. Na začiatku týždňa som dostala zoznam s ponukou otvorených hodín a kurzov, na ktoré sa môžem prísť pozrieť. Veľkou zaujímavosťou boli hodiny tanca. Jednej som sa aj aktívne zúčastnila a bola to naozaj zábava a zážitok. Z každej navštívenej hodiny bolo cítiť pohodu a príjemnú atmosféru. A to sa samozrejme netýkalo len vyučovania ale aj celkového života v škole. Inšpiráciu mi poskytli hodiny praktickej pedagogiky, ktoré prebiehajú troma spôsobmi:
 - učenie detí, ktoré každý týždeň rodičia privezú do Inštitútu. Traja študenti si pripravia pre deti hudobné aktivity v nadväznosti na to, čím sa deti zaoberali na predchádzajúcich hodinách. Okrem študentov, ktorí vedú vyučovanie sú tam študenti, ktorí hrajú na nástrojoch. Samozrejme nechýba tam pedagóg, ktorý celý proces sleduje a po skončení hodiny dáva študentom spätnú väzbu.
- učenie telesne postihnutých prebieha formou kapely. Študent, ktorý chce mať osvedčenie na to, aby mohol učiť telesne postihnutých musí celý semester viesť nácviky kapely. V tejto kapele hrajú okrem telesne postihnutých aj študenti školy. Všetci študenti chodia na nácvik pol hodinu pred začatím a pripravujú miestnosť. Vyučujúci je znovu v pozícii koordinátora a kouča, ktorý dáva spätnú väzbu.
- ďalšou formou praktickej pedagogiky je vzdelávania učiteľov hudby. Raz za mesiac sa učitelia hudobnej výchovy základných škôl stretávajú v Inštitúte, kde si pre nich študenti pripravujú hudobné činnosti, ktoré môžu následne využiť na svojich hodinách hudobnej výchovy. Každý učiteľ okrem zážitku a inšpirácie dostane papier s postupom a prípadne s notovým materiálom.

Orffov Inštitút ponúka mnoho zaujímavostí, inšpirácií, podnetov, nápadov... Pre mňa však bolo najkrajšie vidieť, ako študenti chcú. Dobrovoľne a s radosťou pracujú, zaujímajú sa a hlavne to, že sú samostatní. Každý študent vie hrať minimálne na dvoch až troch nástrojoch, spieva, tancuje a učí (všetko na vysokej úrovni)!
V závere môjho pobytu sa uskutočnil veľký koncert v prekrásnej Gunild Keetman sále, ktorá pripomína koncertnú sálu bratislavskej A4. Koncert, alebo White box (ako sa to nazýva u nich), je prezentáciou rôznorodých výstupov, ktoré študenti nacvičili buď s pedagógmi alebo sami. Celá réžia White box je tiež práca študentov, od dramaturgie cez uvádzanie čísel (veľmi kreatívnym spôsobom-pantomíma sprevádzaná zvukmi elementárnych Orffových nástrojov) až po technické zabezpečenie. Jedinečná priateľská a podporujúca atmosféra bolo súčasťou vystúpenia. Na záver koncertu vystúpila kapela, ktorá vyzvala divákov k tancu na pódiu.

Moja skúsenosť a týždeň v Salzburgu bol jeden z najsilnejších zážitkov v mojej ,,kariére" študenta. Ak budete mať niekedy možnosť určite sa choďte pozrieť aspoň na to prekrásne prostredie.
V lete sa uskutoční Medzinárodný letný ,,Kurz stretnutia" Orff a klasická hudba na Slovensku v Nitre, a už teraz sa neviem dočkať toho, ako znovu budem môcť zažiť to, čo v Salzburgu.

Múzeum moderného umenia v rakúskom Salzburgu sídli na vrchole hory Mönchsberg. Pre milovníkov moderného umenia a turistiky je to výborne spojenie. Návšteva tiež zaručí aj výnimočný výhľad na celé mesto. Obrovská betónová stavba pripomínajúca nedobytnú pevnosť s reštauráciou s najlepším výhľadom v meste vytvára zvedavosť a chuť nazrieť na to, čo sa ukrýva vo vnútri. Po mojom výstupe na vrch Mönchsberg som si teda celú stavbu od vzrušenia obišla dvakrát, nakoľko som bola taká roztržitá, že som nevedela nájsť vchod. Pri pokladni som zaplatila 8€, čo je podľa môjho názoru výborná cena. Skôr ako prejdem k opisu toho, čo ma čakalo vo vnútri by som rada načrtla dôvody, prečo som sa tam ocitla. Salzburg som navštívila prvýkrát v živote a moja zásada pri spoznávaní nového mesta je:

1.  navštíviť minimálne jednu vegetariánsku reštauráciu, a po

2. pozrieť si aspoň jednu výstavu alebo galériu.

Pomocou googlu som si našla miesto, ktoré chcem navštíviť, avšak nezistila som si žiadne podrobné informácie o tom, aké expozície práve prebiehajú. A tak som kráčala obrovským schodiskom na prvé poschodie. Keď som vošla do prvej miestnosti neverila som tomu, čo vidím. Lepšie povedané čo vidím, a čo počujem. Všade v miestnosti boli zavesené rôzne ozvučené objekty, ktoré vydávali rozmanité zvuky. Od prvého momentu som mala zimomriavky (to som ešte na výstave nezažila!). Rainforest V  Davida Tudora a CIE (Composers Inside Electronics) je samočinná zvuková inštalácia, ktorá umožňuje počuť rezonančné frekvencie visiacich objektov. Najväčšou výhodou inštalácie je, že návštevníci môžu aktívne participovať dotýkaním sa objektov, ktoré pretavia dotyk do zvuku. Návštevník tak spoluvytvára zvuk v dažďovom pralese objektov. 

Ak by v múzeu nebolo nič iné, len Tudorova ištalácia bola by som spokojná. Našťastie ma ďalšie prekvapenie čakalo na poschodí, a to v podobe retrospektívnej výstavy Charlotte Moorman. Jediná výstava v Európe, v Múzeu moderného umenia v Salzbulgu, prezentuje unikátnu výstavu americkej violončelistky, fluxovej performátorky a múzy Nam June Paika. Okrem videozáznamov z happeningov som si mohla pozrieť neuveriteľné druhy violončiel a partitúr, ktoré boli  pre Charlotte vytvorené. 

Návšteva múzea vo mne zanechala hlbokú stopu, silný zážitok. Po návrate do Bratislavy som v časovej medzere v mojom harmonograme navštívila Slovenskú národnú galériu a výstavu Adamčiak, začni! Emócie zo Salzburgu sa vrátili. Po vstupe do prvej miestnosti som uvidela zväčšeniny partitúr z Adamčiakov knižky Nôty. Všetky tie partitúry, videozáznamy, audiozáznamy, nástroje mi ihneď pripomenuli výstavu Charlotte Moorman. Violončelista, performátor, skladateľ Milan Adamčiak vs. Charlotte Moorman. Amerika vs. Slovensko. Bolo priam magické uvedomiť si, že aj napriek režimu, v ktorom Milan žil väčšinu svojho života, dokázal to, čo umelci fluxu v Amerike.