• Twitter
  • Facebook
  • Google+
  • RSS Feed

3. 5. 2017


Je mnoho miest na svete, do ktorých sa človek veľmi ľahko zamiluje. Avšak mesto, ktoré na vás kričí MILUJ MA!, je možné milovať a nenávidieť zároveň. Salzburg je práve to mesto, ktoré do vás priam kope, aby ste ho milovali. A robí to tak brutálne a zároveň prirodzene. 
Na vlakovej stanici, po príchode do Salzburgu vám oči vybíja mohutná skalistá hora. Len tak, akoby nič...

Ďalším kopancom bol Orffov Inštitút. Škola, do ktorej chodia takmer všetci na bicykli a v teplákoch! Samozrejme okrem týchto (zdanlivo nepodstatných) pozitív je mnoho ďalších.
Orffov inštitút sa nachádza mimo centra Salzburgu, hneď vedľa športového areálu, parku a domov so statkami, obrovskými záhradami a poliami. Krásne prostredie dopomáha vytvárať čarovnú atmosféru inštitúcie.


Štúdium je bakalárske (3 roky) a magisterské (2 roky) v nemčine, a špeciálny kurz (9 mesiacov) v angličtine. Základne piliére výučby tvorí hudba, pedagogika a tanec. Hospitačný týždeň ponúka možnosť komukoľvek prísť navštíviť Orffov Inštitút a vidieť proces vyučovania. Na začiatku týždňa som dostala zoznam s ponukou otvorených hodín a kurzov, na ktoré sa môžem prísť pozrieť. Veľkou zaujímavosťou boli hodiny tanca. Jednej som sa aj aktívne zúčastnila a bola to naozaj zábava a zážitok. Z každej navštívenej hodiny bolo cítiť pohodu a príjemnú atmosféru. A to sa samozrejme netýkalo len vyučovania ale aj celkového života v škole. Inšpiráciu mi poskytli hodiny praktickej pedagogiky, ktoré prebiehajú troma spôsobmi:
 - učenie detí, ktoré každý týždeň rodičia privezú do Inštitútu. Traja študenti si pripravia pre deti hudobné aktivity v nadväznosti na to, čím sa deti zaoberali na predchádzajúcich hodinách. Okrem študentov, ktorí vedú vyučovanie sú tam študenti, ktorí hrajú na nástrojoch. Samozrejme nechýba tam pedagóg, ktorý celý proces sleduje a po skončení hodiny dáva študentom spätnú väzbu.
- učenie telesne postihnutých prebieha formou kapely. Študent, ktorý chce mať osvedčenie na to, aby mohol učiť telesne postihnutých musí celý semester viesť nácviky kapely. V tejto kapele hrajú okrem telesne postihnutých aj študenti školy. Všetci študenti chodia na nácvik pol hodinu pred začatím a pripravujú miestnosť. Vyučujúci je znovu v pozícii koordinátora a kouča, ktorý dáva spätnú väzbu.
- ďalšou formou praktickej pedagogiky je vzdelávania učiteľov hudby. Raz za mesiac sa učitelia hudobnej výchovy základných škôl stretávajú v Inštitúte, kde si pre nich študenti pripravujú hudobné činnosti, ktoré môžu následne využiť na svojich hodinách hudobnej výchovy. Každý učiteľ okrem zážitku a inšpirácie dostane papier s postupom a prípadne s notovým materiálom.


Orffov Inštitút ponúka mnoho zaujímavostí, inšpirácií, podnetov, nápadov... Pre mňa však bolo najkrajšie vidieť, ako študenti chcú. Dobrovoľne a s radosťou pracujú, zaujímajú sa a hlavne to, že sú samostatní. Každý študent vie hrať minimálne na dvoch až troch nástrojoch, spieva, tancuje a učí (všetko na vysokej úrovni)!
V závere môjho pobytu sa uskutočnil veľký koncert v prekrásnej Gunild Keetman sále, ktorá pripomína koncertnú sálu bratislavskej A4. Koncert, alebo White box (ako sa to nazýva u nich), je prezentáciou rôznorodých výstupov, ktoré študenti nacvičili buď s pedagógmi alebo sami. Celá réžia White box je tiež práca študentov, od dramaturgie cez uvádzanie čísel (veľmi kreatívnym spôsobom-pantomíma sprevádzaná zvukmi elementárnych Orffových nástrojov) až po technické zabezpečenie. Jedinečná priateľská a podporujúca atmosféra bolo súčasťou vystúpenia. Na záver koncertu vystúpila kapela, ktorá vyzvala divákov k tancu na pódiu.




Moja skúsenosť a týždeň v Salzburgu bol jeden z najsilnejších zážitkov v mojej ,,kariére" študenta. Ak budete mať niekedy možnosť určite sa choďte pozrieť aspoň na to prekrásne prostredie.
V lete sa uskutoční Medzinárodný letný ,,Kurz stretnutia" Orff a klasická hudba na Slovensku v Nitre, a už teraz sa neviem dočkať toho, ako znovu budem môcť zažiť to, čo v Salzburgu.





Múzeum moderného umenia v rakúskom Salzburgu sídli na vrchole hory Mönchsberg. Pre milovníkov moderného umenia a turistiky je to výborne spojenie. Návšteva tiež zaručí aj výnimočný výhľad na celé mesto. Obrovská betónová stavba pripomínajúca nedobytnú pevnosť s reštauráciou s najlepším výhľadom v meste vytvára zvedavosť a chuť nazrieť na to, čo sa ukrýva vo vnútri. Po mojom výstupe na vrch Mönchsberg som si teda celú stavbu od vzrušenia obišla dvakrát, nakoľko som bola taká roztržitá, že som nevedela nájsť vchod. Pri pokladni som zaplatila 8€, čo je podľa môjho názoru výborná cena. Skôr ako prejdem k opisu toho, čo ma čakalo vo vnútri by som rada načrtla dôvody, prečo som sa tam ocitla. Salzburg som navštívila prvýkrát v živote a moja zásada pri spoznávaní nového mesta je:

1.  navštíviť minimálne jednu vegetariánsku reštauráciu, a po
2. pozrieť si aspoň jednu výstavu alebo galériu.




Pomocou googlu som si našla miesto, ktoré chcem navštíviť, avšak nezistila som si žiadne podrobné informácie o tom, aké expozície práve prebiehajú. A tak som kráčala obrovským schodiskom na prvé poschodie. Keď som vošla do prvej miestnosti neverila som tomu, čo vidím. Lepšie povedané čo vidím, a čo počujem. Všade v miestnosti boli zavesené rôzne ozvučené objekty, ktoré vydávali rozmanité zvuky. Od prvého momentu som mala zimomriavky (to som ešte na výstave nezažila!). Rainforest V  Davida Tudora a CIE (Composers Inside Electronics) je samočinná zvuková inštalácia, ktorá umožňuje počuť rezonančné frekvencie visiacich objektov. Najväčšou výhodou inštalácie je, že návštevníci môžu aktívne participovať dotýkaním sa objektov, ktoré pretavia dotyk do zvuku. Návštevník tak spoluvytvára zvuk v dažďovom pralese objektov. 

Ak by v múzeu nebolo nič iné, len Tudorova ištalácia bola by som spokojná. Našťastie ma ďalšie prekvapenie čakalo na poschodí, a to v podobe retrospektívnej výstavy Charlotte Moorman. Jediná výstava v Európe, v Múzeu moderného umenia v Salzbulgu, prezentuje unikátnu výstavu americkej violončelistky, fluxovej performátorky a múzy Nam June Paika. Okrem videozáznamov z happeningov som si mohla pozrieť neuveriteľné druhy violončiel a partitúr, ktoré boli  pre Charlotte vytvorené. 





















Návšteva múzea vo mne zanechala hlbokú stopu, silný zážitok. Po návrate do Bratislavy som v časovej medzere v mojom harmonograme navštívila Slovenskú národnú galériu a výstavu Adamčiak, začni! Emócie zo Salzburgu sa vrátili. Po vstupe do prvej miestnosti som uvidela zväčšeniny partitúr z Adamčiakov knižky Nôty. Všetky tie partitúry, videozáznamy, audiozáznamy, nástroje mi ihneď pripomenuli výstavu Charlotte Moorman. Violončelista, performátor, skladateľ Milan Adamčiak vs. Charlotte Moorman. Amerika vs. Slovensko. Bolo priam magické uvedomiť si, že aj napriek režimu, v ktorom Milan žil väčšinu svojho života, dokázal to, čo umelci fluxu v Amerike. 

29. 1. 2016

Grafické partitúry sa zdajú byť akési nóvum, avšak majú za sebou niekoľkoročnú tradíciu. Realita je taká, že málo ľudí pozná tento termín. Pri vytváraní grafických partitúr je pre mňa dôležité aby mali univerzálne využitie. Dôvodom môjho nadšenia pre túto oblasť je fakt, že som sa chcela zamerať na niečo, čo vo vzdelávacom priestore absentuje. Podľa môjho názoru sa tomuto odvetviu hudobnej scény venuje malá (dalo by sa povedať, že takmer žiadna) pozornosť. Pritom syntéza zvukového a vizuálneho vnemu môže byť výborný materiál pri edukácii už od materskej školy.


KRUH je hudobná hra, ktorá je vhodná pre rôzne vekové kategórie a dá sa využiť pri individuálnom, skupinovom aj kolektívnom vyučovaní. Ja som to skúšala na hodinách klavíra so žiačkou 2. ročníka a na hodinách hudobnej výchovy na 1. stupni.

Priebeh:
Začíname s obrázkom číslo 1 (jeden kruh). Pýtame sa detí, čo na obrázku vidia, a ako by tento obrázok zahrali (môžeme deťom pomôcť navodením predstavy, že toto sú naše ,,noty", partitúra, podľa ktorej máme hrať). Učiteľ sa môže opýtať na farbu, veľkosť, počet.
Deťom dáme k dispozícii dostupné nástroje, objekty v triede, prípadne môžu nápad realizovať pomocou hlasu. Pri kolektívnom vyučovaní necháme pár žiakov predviesť ich nápad na zvukové stvárnenie obrázka.

Po realizácii prvého obrázka prejdeme na obrázok číslo 2. Znovu so žiakmi obrázok komentujeme, porovnávame s obrázkom prvým. Zameriavame sa rozdiel medzi dvoma kruhmi, a pri hraní dbáme na to, aby odlišnosť bola zreteľná. Žiaci rozdiely prejavujú v zvukovej intenzite (prvý kruh silnejší, druhý slabší), v ich dĺžke (prvý dlhší, druhý kratší), alebo výške (prvý - spodný register melodického nástroja, druhý - vyšší register melodického nástroja). Pri kolektívnom vyučovaní dáme priestor žiakom, ktorý sa nezapojili do realizácie prvého obrázka. Znovu ich vyzveme aby si vybrali nástroj a predviedli nápad. 

Obrázok číslo 3 je principiálne rovnaký s druhým obrázkom. Aj tento najskôr komentujeme a potom hráme. V tejto fáze sa snažíme našu predstavu zjednotiť a zahrať si spolu. Učiteľ - dirigent ukazuje žiakom jednotlivé nástupy (prvý kruh, pauza, druhý kruh, pauza, tretí kruh).

Rady:
Opísaný priebeh je len jedna z možností využitia  obrázkov. Je možné deti rozdeliť na skupiny podľa počtu kruhov, vytvárať duá a triá (obrázok č. 1 a č. 2), hrať jednotlivé obrázky postupne za sebou, naraz a podobne.
Je dôležité, aby učiteľ jednotlivé výstupy nehodnotil spôsobom ,,toto je dobré a toto zlé", ,,takto sa to nehrá", ,,nehráš to správne", a pod. Ak sa nám realizácia nepozdávala (nebolo počuť odlišnosti), tak sa pokúšame cez otázky navádzať žiakov k inému spôsobu realizácie. Grafické partitúry poskytujú priestor na kreativitu, vyzdvihujú individualitu žiaka, a práve postojom učiteľa (vhodnou reakciou) túto kreativitu a individualitu podporuje. Deti veľmi radi tvoria a pri mojej práci som si všimla, že nemajú výhrady a predsudky voči experimentálnym veciam.

Pridávam malú ukážku zvukovú ukážku.




Ponúkam niektoré ďalšie obrázky, ktoré deti vedia bezprostredne zahrať.










7. 11. 2015

Vo štvrtok (5. 11.) som vstala skoro ráno. Už od 7.55 som sedela s mojou žiačkou Juli vo vlaku. Júlia je veľmi šikovné a nadané dievča - študuje nórčinu ako samouk pomocou mobilných aplikácií a v budúcnosti by chcela študovať glaciológiu (veda zaoberajúca sa ľadovcami).

Do Košíc som cestovala prvýkrát a bol to krásny zážitok. Počasie bolo nádherne, všetky stanice sa kúpali v slnečných lúčoch.
Naším cieľom boli Kasárne kulturpark, kde mala Juli v ten večer koncert v rámci festivalu súčasného umenia Arsnova.





V rámci tohto festivalu sme mali možnosť vypočuť si koncert Štátnej filharmónie Košice. Na programe bol Ives, Glass a Bernstein. Ku koncertu sa však vyjadrovať nebudem....Viac ma fascinovala budova Domu umenia :) Bohužiaľ som neurobila veľa fotografií, nakoľko vonku bola tma, počas koncertu som fotiť nemohla, a bola som už tak unavená, že som zvládla len vyčkať do konca koncertu a vrátiť sa do Kasární, kde sme boli ubytované.


Náš druhý deň v Košiciach začal po jedenástich hodinách spánku. Prechádzka mestom, cukráreň, suveníry, obed a cesta vlakom späť do Bratislavy.




25. 10. 2015

Počas leta som mala veľa času robiť veci, na ktoré nemám čas cez školský rok. Na dovolenke mi robili spoločnosť tričká, farby na textil a štetce. Táto moja záľuba vznikla nevinne, hlavne z potreby realizácie, ktorú má (myslím) každý človek. A tak sa niekoľko mojich vášní stretlo a spojilo sa v dokonalú jednotu.








↑ moje prvé predané tričko 

17. 2. 2015




Začala som sa znovu hrať,
hrám sa so všetkým,
maľujem,
spievam,
smejem sa.





,,The most potent muse of all is our inner child."

STEPHAN NACHMANOVITCH

Celkový počet zobrazení stránky

 
© 2012. Design by Main-Blogger - Blogger Template and Blogging Stuff